Stiahnite si Články

Články zo San José

Článok 1.  Je vedeckým faktom, že nový ľudský život začína počatím.

 

Článok 2.  Každá ľudská bytosť je kontinuum, ktoré začína počatím a do svojejsmrti prejde niekoľkými etapami. Veda dáva rôzne pomenovania týmto etapám: zygota, blastocysta, embryo, plod, dojča, dieťa, adolescent a dospelosť. Toto nemení vedecký konsenzus, že ľudská bytosť je navšetkých úrovniach svojho vývoja žijúcim členom ľudského druhu.

 

Článok 3.  Každé nenarodené dieťa je podľa prirodzenosti od počatia ľudskou bytosťou.

 

Článok 4.  Ako členovia ľudskej rodiny majú všetky ľudské bytosti právo na uznanie ich prirodzenej dôstojnosti a na ochranu svojich neodňateľných ľudských práv. Toto je uznané Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a ďalšími medzinárodnými dokumentmi.

 

Článok 5.  V medzinárodnom práve, či už v zmluvnom alebo zvykovom, neexistuje právo na potrat. Žiadna zo zmlúv OSN nemôže byť uvádzaná ako zakotvujúca a uznávajúca právo na potrat.

 

Článok 6.  Výbor pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a ďalšie orgány, ktoré monitorujú medzinárodné dohody, nariaďujú vládam, aby zmenili zákony o potratoch. Tieto kontrolné orgány, explicitne alebo implicitne interpretujú tieto dohody ako keby zahŕňali právo na potrat.

 

Zmluvné kontrolné orgány nemajú právomoc ani na základe zmlúv, ktorými boli vytvorené ani na základe všeobecného medzinárodného práva vykladať dohody spôsobom, ktorý by vytváral nové povinnosti pre štáty, alebo ktorý by menil podstatu týchto dohôd.

 

Potom, ktorýkoľvek takýto orgán, ktorý interpretuje zmluvy ako keby zahŕňali právo na potrat prekračuje svoju právomoc a mandát. Takéto ultra vires konanie nezakladá zmluvným stranám žiadne právne povinnosti a štáty by ich nemali prijať ani ako príspevok k tvorbe nového medzinárodného zvykového práva.

 

Článok 7.  Tvrdenia medzinárodných organizácií alebo mimovládnych aktérov, že potrat je ľudským právom, sú nepravdivé a treba ich odmietnuť.

 

Neexistuje medzinárodná právna povinnosť zabezpečiť prístup k potratom na základe akéhokoľvek dôvodu, vrátane, ale nie výlučne, zdravia, súkromia alebo sexuálnej autonómie alebo nediskriminácie.

 

Článok 8.  Podľa základných princípov výkladu zmlúv v medzinárodnom práve, v súlade so zásadami dobrej viery a pacta sunt servanda a pri výkone povinnosti brániť životy svojich občanov, štáty môžu a mali by uplatňovať zmluvné ustanovenia, ktoré garantujú právo na život, ako tie čo zahŕňajú zodpovednosť štátu chrániť nenarodené dieťa pred potratom.

 

Článok 9.  Vlády a členovia spoločnosti by mali zabezpečiť, aby vnútroštátne právne predpisy a politiky chránili ľudské právo na život od počatia. Tiež by mali odmietnuť a odsúdiť nátlak prijať zákony, ktoré by potrat legalizovali a depenalizovali.

 

Zmluvné kontrolné orgány, orgány a funkcionári OSN, regionálne a národné súdy a iní by mali upustiť od implicitného či explicitného tvrdenia, že právo na potrat vychádza z medzinárodného práva.

 

Ak sa vyslovujú takéto nepravdivé tvrdenia alebo sa vyvíja tlak, členské štáty by mali volať na zodpovednosť OSN.

 

Poskytovatelia rozvojovej pomoci by nemali podporovať alebo financovať potraty. Nemali by pomoc podmieňovať tým, aby jej príjemca umožnil potraty.

 

Medzinárodné fondy a programy zamerané na zdravotnú starostlivosť o matku a dieťa by mali zabezpečiť zdravý výsledok tehotenstva pre matku i dieťa a mali by matkám pomôcť prijať nový život za každých
okolností.

 

 

My – obhajcovia a zástancovia ľudských práv, vedeckí pracovníci, volení činitelia, diplomati a odborníci v oblasti medicíny a medzinárodnej politiky, týmto potvrdzujeme tieto články.

 

San José, Kostarika

25. marec 2011

 

 

* Inštitúcie sú menované len pre účely identifikácie.

 

Signatári